Keď vidím, že v jednej bunke má použité rôzne formátovanie textu, tak ako prvé mi napadne, že čo všetko bude musieť spraviť, keď bude chcieť pridať ďalší riadok: Každý jeden nový riadok bude musieť ručne formátovať. To mi príde trochu nepraktické. Ako druhé mi napadne, čo všetko bude musieť spraviť pre to, aby tam pridal naraz veľa nových riadkov: Buď bude musieť ručne naformátovať veľa riadkov, alebo bude musieť opäť použiť makro. To už mi príde dosť nepraktické.

Ďalšia vec je, že čo ak bude chcieť trochu iné formátovanie. Alebo ak bude v "prvom stĺpci" výnimočne pomlčka, ktorá sa nemá považovať za oddeľovač. Alebo keď bude chcieť usporiadať preklady najprv podľa prvého stĺpca a potom podľa druhého. Alebo ak bude chcieť naformátovať len nejakú časť slovníka. To sú príklady veci, ktoré sa zbytočne komplikujú tým, že tie dva stĺpce spojil dohromady, takže ich môže riešiť jedine makrom. A všetky ich môže riešiť len úpravou makra - to je to, čo rozumiem pod udržiavaním.

Aj jednorazové makro môže obsahovať chyby, ktoré sa pri prvom raze nemuseli prejaviť. Keď rovnaké makro spustí "jednorazovo" neskôr, ale už bude mať napríklad časti slovníka oddelené prázdnym riadkom, alebo použije anglickú verziu Excelu, alebo neviem-čo ďalšie, tak sa môžu prejaviť.

Samozrejme, kamoši. Dôvod, prečo tu píšem o takýchto "detailoch" je ten, že podobný prístup dosť často vedie k tomu, že riešenie prestane postačovať. A pritom stačí len trochu myslieť dopredu.