Keď to prerobíš na ukazovatele, budeš musieť k vlastnostiam a metódam objektu pristupovať cez operátor -> namiesto obyčajnej bodky. Takže ten kód bude vyzerať nejako takto:

void SeznamStudentu::vypisSeznam() {
  list<Student*>::iterator i;

  for (i = studenti.begin(); i != studenti.end(); ++i)
    (*i)->vypisStudenta();
}

A ďalej:

void SeznamStudentu::pridejStudenta(Student* s) {
     studenti.push_back(s);
     ++pocetStudentu; // pocetStudentu == studenti.size()
}

Použitie:

Student* s = new Student();
seznamStudentu.pridejStudenta(s);

Študentov potom samozrejme treba niekedy uvoľniť z pamäte.

Použitiu Null objektu by som sa vyhol, ak na to nemáš nejaký pádny dôvod (.šámeN).