Neviem, čomu má slúžiť Váš prepočet.

Ale, zmysel spomínanej matematiky pochádza z rukopisov - písaných ešte na písacích strojoch.
A hlavným podnetom k modelu výpočtu bola norma, ktorá chcela vyjadriť jednotku, tzv. autorský hárok (AH).

To bola jednotka pre výpočet jednak autorského honoráru, ale aj pre prepočet sadzby na danú plochu.
Čo určovalo jednak použitý font, jeho veľkosť, počet ilustrácií, a zalomenie.
Okrem AH, existoval ešte tzv. tlačový hárok. A tak - tieto veličiny - viac-menej spolu súviseli.

Pôvodne existovala tzv.horúca sadzba.
Teda, zostavovaná z olovených štočkov, písmenko po písmenku - a túto záslužnú prácu vykonávali sadzači.
Nejeden sadzač bol omnoho inteligentnejší, ako ten-ktorý redaktor, či dokonca aj autor.
Dôvody boli jasné. Bol to človek, čo toho prečítal v živote viac, ako ktorýkoľvek spisovateľ,
a, v našich oblastiach - po akciách, ako 35 000, kedy tento počet robotníkov vymenili, s takým istým počtom úradníkov - priniesol svoje ovocie. Direktori boli prostí hlupáčikovia,
a robotníci inteligenti.

Ale k veci.
Neskôr prišiel ofset, a to už bol život pohodlnejší, a práca v tlačiarni o niečo zdravšia,
ako v prostredí olova. Nahradili ho hliníkové platne.
A tak, časom prichádzala aj k nám tzv. fotosadzba. Teda vstup filmu, a svetelnej expozície do procesu tlače.
Čo postupne nahradilo klasický rukopis, sadzbou z počítača.

A to, že sa všetky termíny (cicero, bodoni,verzál, mínusky, antikva, grotesk, atď. atď.) zachovali dodnes,
podobne aj spôsob výpočtu AH - je len sympatické.

Takže:
1 normostrana - 30 x 60 = 1 800 zn.
1 AH, tj.20 normostrán - 1 800 x 20 = 36 000 zn.

A tzv. autorský hárok bol, a je jednotkou,
asi ako bola Gina Lolobrigida či Belmondo, a iní,
dokonca aj v tomto svete balastu, a napodobenín - ostáva čosi pôvodné.