Alchýmia okolo domácich wifi routrov
Pomerne často dostávame na poradni otázky ako zvýšiť dosah domácich wifi routrov a univerzálna a často jediná možná cesta je zvýšenie vysielacieho výkonu pridaním silnejšej vysielacej antény. Toto riešenie je však silne kontraproduktívne a poukážeme si najmä na jeho negatívne dôsledky.
Povinná dávka histórie
Najprv teda trošku z histórie. Celá wifi problematika je zhrnutá pod medzinárodným štandardom IEEE 802.11. Ako prvé boli v roku 1999 prijaté normy 802.11b a 802.11a. Áčko moc riešiť nebudeme, pretože v indoore sa veľmi neuchytil. Sčasti kvôli pôvodne vysokým cenám zariadení, ale dnes už hlavne preto, že pracuje v pásme 5GHz a tým pádom je menej vhodné na prechod prekážkami ako zariadenia pracujúce v pásme 2,4 GHz.
802.11b má teoretické rýchlosti 1, 2, 5.5 a 11 Mb, čo v roku 1999 bolo ešte dostačujúce. Penetrácia internetu však pokračovala už v tej dobe obrovským tempom a aj nároky užívateľov rýchlo stúpali a prichádzali požiadavky nahradiť metalický ethernet wifi pripojením. Málokto vie, že udávané rýchlosti pri wifi sú half-duplex, čiže v ideálnom prípade vieme v jednom smere dosiahnúť polovične udávanú rýchlosť. Z praxe môžem potvrdiť, že aj za starých dobrých časov, keď vzduch ešte nebol tak zamorený, bolo umenie dosiahnúť stabilných 5 Mb. Navyše, 2.4 GHz pásmo síce povoľuje v našich končinách prevádzku až 13 kanálov, ale len 3 z toho sa neprekrývajú (nerušia). Inými slovami, do pásma viem nainštalovať len 3 wifi prístroje a zároveň ich nastaviť tak, aby sa vzájomne nerušili. V praxi sme pomerne rýchlo dospeli k bodu, keď voľných kanálov nebolo dosť a dnes je 2.4GHz pásmo v outdoore nepoužiteľné.
Pohroma pre 2.4GHz pásmo prišla v roku 2003 v podobe 802.11g normy. Pásmo a počet kanálov zostal, rýchlosti sa zväčšili až na 54Mb half-duplex. Toto zrýchlenie však bolo dosiahnuté nielen zmenou modulácie (OFDM namiesto DSSS), ale stručne povedané hlavne tým, že wifi vysielače obsadili viacero kanálov naraz ako pri 802.11b. Netreba byť Sherlockom, aby každému došlo, že tak výrazne vzrástlo rušenie v samotnom pásme. Naštastie géčko bolo oveľa viac náchylné na odstup signálu od šumu a tak sa v praxi v outdoore nikdy neuchytilo a umožnilo pomerne dlhé využívanie béčkových zariadení pri šírení signálu mimo budov.
Bohužiaľ pre indooristov, jeden G-router dokázal v indoore zasviniť pásmo tak, že druhý mal problém nájsť si voľné pásmo, hlavne keď sa rôzni výrobcovia začali pretekať vo vývoji rôznych turbo módov, ktoré situáciu ešte viac zhoršovali.
Ozajstná pohroma však prišla v roku 2009 s 802.11n normou. Táto norma bola pomerne dlho diskutovaná a odkladaná, až vlastne prišla s krížikom po funuse. V čase, keď vstúpila do platnosti, už bol trh zaplavený N-kovými routermi rôznych značiek. Keďže boli vyrobené ešte pre samotnou normou, na začiatku sme sa stretali s pomerne veľkou nekompatibilitou medzi rôznymi značkami. Treba podotknúť, že N-ko ide naprieč frekvenciami, čiže vlastne dopĺňa 802.11b, g aj a normu. N-ko samotné prinieslo okrem výrazného zvýšenia rýchlosti (dnes už sú v ponuke routre s proklamovanou 300Mb priepustnosťou) aj výrazne zvýšenie rušenia a to hlavne z dôvodu 40MHz kánalov a MIMO technológie.
Na tomto obrázku môžeme vidieť rozloženie kanálov v pásme 2.4GHz a ich pôvodnú 20 MHz vysielaciu šírku. Z obrázku jasne vidieť, že sa neprekrývajú len kanál 1, 6 a 11. Kanál 14 nie je dovolené v Čechách a na Slovensku používať, ničmenej samozrejme nájdeme tu pár borčekov, čo toto pásmo využívajú. Opäť netreba byť veľkým detektívom, aby sme videli, koľko zaberie náš N-kový router so 40 MHz v pásme, ktoré ma celé len 13 kanálov vzdialených od seba po 5MHz.
Vplyv vysielania na pásmo a jeho zarušenie
802.11b
Na testovanie v indoore som použil router TP-LINK 741ND, čo je taký etalón medzi low-endovými wifi routrami. Proklamovaná rýchlosť je až 150 Mb pri použití plného N-ka (v praxi z toho dostanem v špičke 60Mb max).
Prvý obrázok ukazuje využitie pásma pri nastavení routra na 802.11b only, TX rate nastavený na maximum, čiže 11Mb, voľba kanálu č.4, sieť N4all.sk.
Na obrázku vidíme, že nastavením na 11Mb zaberáme okrem č.4 aj okolité kanály, 2, 3, 5 a 6. Naštastie čím ďalej sme od 4 kanálu, tým menej rušíme susedný. Pri nastavení data rate na 2 Mb by sme vysielali čisto len na 4. kanále. Holt staré doré časy 2Mb wifi
Pri pohľade na spektrálny analyzér vidíme najviac "pohybu" v okolí 4.kanálu a krivka kopíruje krivku z predchádzajúceho grafu.
Zároveň vidíme, že sa nám darí eliminovať rušenie od susedných sietí a že k nám zasahujú pomerne zriedkavo. Bohužiaľ toto je spôsobené skôr faktom, že v tejto dobe bola na ostatných sieťach pomerne nízka prevádzka. Postatným faktom však zostáva, že rušenie smerom od nás voči ostatným je minimálne.
802.11g
Totožné nastavenie pri použití 802.11g, TX rate nastavený ma maximálnych 54 Mb, kanál 4.
Z grafu vidíme podstatnú zmenu. Namiesto kanála č.4 a čiastočne aj kanálov 2, 3, 5 a 6 zaberáme teraz plnohodnotne všetky kanály 2, 3, 4, 5 a 6. Výsledok je jasný, "votrelec", ktorý sa bude s nami prekrývať nás bude rušiť (a my jeho), čo výrazne prispeje k výkyvom siete.
Zmena je viditeľná, my sa pokúšame využiť celé pásmo (2-6), ale zároveň nám poklesla vďaka zvýšeným nárokom kvalita signálu a čoraz častejšie náš klient komunikoval s routrom na nižšom data-rate. Práve tu klient začal chytať nevhodné interferencie aj od slabších vysielačov a došlo k ďaľšiemu poklesu kvality signálu.
802.11n 20MHz
20MHz N-ko je vlastne upgradnuté géčko. Teoretický data rate sa zvýšil v tomto prípade až na 65 Mb, aj keď na prvý pohľad sa vo využití pásma nič nezmenilo.
N-ko na 20MHz nie je až také nepríjemné a aj podľa grafu vidieť, že sa správa "v norme". Veľmi nebehá kade-tade a drží sa vo svojom pásme, čiže vieme takýto router pomerne presne optimalizovať. Vďaka dokonalejším algoritmom je 20 MHz N-ko častokrát vhodnejšie ako zastaralé géčko s nejakým turbo módom.
802.11n 40MHz
Ak si odmyslíme 300Mb marketingovú skazu a použitie MIMO, je 40 MHz tá najväčšia pohroma, ktorá sa nám v honbe za rýchlosťami mohla stať. Nebudem napínať, poďme sa pozrieť na obrázok.
Čo dodať. 40 MHz, čo sú vlastne dnes všetky predávané routre, nám zaberie rovno 9 kanálov z 13, čím dokonale zaruší celé pásmo. Každý N-kový router si odchytí 2 neprekrývajúce sa kanále a začne v nich odušu pražiť a pražiť a pražiť. Výsledok? V husto obývaných panelových domoch je problém mať stabilný signál v bežnom byte vďaka ohromnému rušeniu. V tomto prípade nemá zmysel dodávať graf zo spektrálneho analyzéra, pretože pásmo je komplet zahltené a pri takomto stretnutí 4 N-kových routrov je to boj kto z koho.
Ako zvýšit dosah antény, či stabilitu linky
Začarovaný kruh
Prvú radu, ktorú kdekoľvek dostanete je zvýšenie vysielacieho výkonu zariadenie, či už SW alebo použitím silnejšej antény. Tu narážame na dva problémy. Prvým je legislatíva, ktorá ako v ČR tak v SR upravuje maximálny možný vysielací výkon zariadenia na 100 mW. Ok, poviete si, kašlem na legislatívu, ale hneď vzápatí sa vynorí oveľa väčší problém. Za prvé sa v praxi neosvedčila silnejšia anténa ako je 5dB, pretože potom je samorušenie tak silné, že linka je nestabilná a zosilením signálu spôsobíme jej degradáciu. Za druhé, zosilením signálu rušíme suseda a hádajte ako zareaguje sused? Presne ako my a do par dní začne silnejšie pražiť aj on. V lavíne na to sa vezie ďaľší sused, ktorému začala vaším nadmerným rušením blbnuť wifina a silnejšiu anténu si kúpi aj on. A sme v začarovanom kruhu. Správam sa ako hovado k nim, oni ku mne, vo finále nemá nikto z nás spoľahlivú wifi.
Ako z neho von
Wifi sa venujem profesionálne už vyše 10 rokov a wifi je často alchýmia. Uvediem jednu "duchársku" príhodu. Pamatám si inštaláciu klienta, 3 km vzduchom, pred domom len pole a v diaľke vysielač. Zmeral som, signál bol a na druhý deň šiel zapojiť. Namontujem, idem skontrolovať linku a...nič. Ani náznak signálu. Čo to sakra? Nasledovala demontáž celého spoja a následné znovunahodenie. Nič. Posunul som zo zúfalstva anténu na stožiari o 10 cm nižšie a chytil krásny a plný signál. Logické vysvetlenie dodnes nemám.
Neviditeľné siete, propietárne technológie, honba za rýchlosťami a nemilosrdný marketing robia z celého trhu džungľu. Čo teda poradiť?
Asi najlepšie výsledky dosiahneme kombináciou rôznych faktorov. Prvé, čo by sme mali skúsiť, je zmena polohy vysielača. 10 cm spraví veľa, odrazy v indoore sú veľká mágia, plastové okna a vhodný uhol robia zázraky. Ako druhá možnosť je zosilenie antény, čo je, ako som už spomínal, kontraproduktívne riešenie. Častokrát nezaleží ani tak na proklamovanom vysielacom výkone ako napríklad na dĺžke, či tvare antény. Veľmi účinná forma pri nestabilných linkách je degradovanie linky. Aj v totálne zarušenom pásme dostanem stabilnú linku na 2 Mb v 802.11b, pretože vyžaduje najnižší odstup signálu od šumu. Btw toto je častá chyba začiatočníkov. Orientácia na silu signálu nie je správna. Podstatné pre vysielanie je rozdiel medzi signálom a šumom. Darmo máte signál -70, keď šum je -85. Pokiaľ požadujeme väčšiu rýchlosť (naozaj potrebujeme 50 Mb, keď máme 10Mb net???), môžeme prejsť na 802.11g alebo 802.11n (20 MHz) s tým, že si zregulujeme maximálny data rate jeho znížením. Tým pádom odľahčíme vysielaču a nebudete sa snažiť vysielať v data rate, na ktorý vo vzduchu nie sú podmienky. Toto, často využívaju ISP v outdoore, keďže pre nich je podstatnejšia stabilná linka pred maximálnou možnou rýchlosťou. Dokonca aj géčko je (bolo) použiteľné v outdoore na 18-24 Mb, čo je rozdiel oproti 11 Mb pri béčku. Znížený data rate robí zázraky na počkanie.
Posledná možnosť pri totálnom zarušení sú hrátky s vysielaním rámcov, hlavne s RTS thresholdmi. Nebudem to tu už zbytočne rozpitvávať, pretože vysvetľovanie princípu wifi komunikácie a faktorov, ktoré ju ovplyvňujú, by zabralo ďalší zdĺhavý článok. A ľudia dnes čítajú neradi.
chtěl jsem si to přečíst před spaním. neodolal jsem a stálo to zato. díky, flegu za naprosto polopatický článek.
Pěkný článek.
Zrovna dneska jsem shodou okolností byl u případu, kdy se řešila bezdrátová komunikace v celém skladu.
To je pravda. A já si takových lidí nevážím.
To co si posuval antenu o 10cm nizsie to nebolo nahodou na rovnej plechovej streche? ;) Je to obycajne skladanie sinusoviek, ak mas odraz napr od strechy a ta draha je o 10cm dlhsia, dlzka vlny 20cm, tak sa ti tam v tom mieste posklada vlna presne o 180° otocena a vysledok je potom nula nic.
Ja ale dialkove wifi spoje nerobim tak neviem, len si tu tak teoretizujem ;))
Bola to klasicka kocka komunisticka, takze ano, ale strecha bola z "neodraziveho" materialu. Plechove strechy robievali divy, tam ked sa robila montaz bola to loteria, ale nie klasicke.
Navyse odraz by som pochopil keby mi signal klesal-stupal, ale ja som nemal ziadny akoby ho zrusila nejaka protivlna tak ako to opisujes ty len mi nie je jasne ako odrazom vznikla a dostala sa do ziarica anteny.
Zazil som pripady kedy zadny vyzarovaci lalok, sa odrazil od steny, o ktoru bola antena opreta a vyrusil silnejsi predny, takze antena mala kopec error packetov aj ked inak bole fresnelka cista alebo naopak bola na stoziari a zadne rusenie bolo tak silne, ze sme ju museli schovat za stenu. To su logicke veci.
Perfektný článok! Vďaka, že si ho napísal. Myslím, že je zrozumiteľný a aj laik z IQ väčším ako "húpací koník" to pochopí...
Snáď mi tam len chýba vysvetlenie, aké hodnoty "sila signálu a šumu" resp. v akom pomere sú najideálnejšie.
Predsa len -100dBm môže u niekoho evokovať myšlienku, že čím viac tým lepšie...
Na ZS nas ucili, ze pri - cislach cim vacsie tym je to mensia hodnota, takze to - by mal pochopit aj clovek so zakladnym vzdelanim. Ak nie tak cim mensie - cislo tym lepsie.
Mas asi pravdu v tom, ze este vela nebolo napisane, takze mozno v dalsej casti.
Souhlas a mě to štve. Já osobně si radši informace přečtu, než aby mi je někdo vykládal na videu. Můžu se k větě třeba desetkrát vrátit, desetkrát si ji přečíst a než ji pochopím, dál nejdu. To u videa dost dobře nejde, resp. je to pakárna.
Sice je to trochu mimo téma, ale přemýšlím co by se dalo dělat např. u kamaráda. Rodinný dům, výhled na vysílač a přímo mezi anténou a vysílačem obrovský strom. Signál je tímpádem úplně degradovaný a normální web stránky pro porovnání se načítají třeba až minutu, net je nestabilní a jednoduše se zahltí a spadne. Osobně bych na tohle opravdu neměl nervy
článek o domácích routerech řeší interiér. toto je fak z jiné mísy*.
známého se zeptej, jestli je to jediný vysílač jediného providera v obci.
*) se zdejšími dotazy však má společné - tazatelé neuvedou ani přibližné dispozice (vzdálenost, počet zdí/pater, umístění routeru). všichni přece ví, jak mají velký barák a kde není signál.
jj, exteriéry jsou z jiné mísy. Blízko centra ostravy to určitě nebude jediný vysílač, ač je nejblíž. Zajímavé je, že provider (myslím že o2) to nechal tak jak to je. Opravdu tragické ping 600 a více, ani to nemůžu vidět.
Oprav si:
Zakladny standard 802.11 ma rychlosti 1 a 2Mbps
Aktualizacie a zlepsenia sa teto standard dockal v roku 1999 a to hned v dvoch reviziach, oznacenych ako "802.11a" a "802.11b".
Standard 802.11b definuje nove rychlosti: 5.5 a 11Mbps.
Smerom nadol je zachovana kompatibilita so starsimi zariadeniami pracujucimi v standarde 802.11 a rychlostami 1 a 2Mbps.
Turbo bolo pohromou preto, lebo pracovalo na 40MHz.
Rusenie by nebolo takym problemom ak by pasmo 2.4GHz nebolo take uzke a nepocital sa za kanal usek 5MHz, ale tak ako je zvykom az 20MHz.
Rychlosti 1 a 2Mps su rovnako siroke ako 5.5 a 11Mbps, len trocha inak vyzeraju na analyzatore. Kazda modulacna rychlost v 802.11 a 802.11b je roztiahnuta az na 22MHz sirku kanalu. To, ze nevidis celych 22MHz je sposobene tym, ze nemerias priamo vystup vysielaca.
To cim sa lisi OFDM od DSSS a CCK je to, ze spektrum OFDM signalu klesa pomalsie pri vzdalovani sa od strednej frekf. To je to co "rusi".
pme:
Idealny pomer medzi signalom a sumom pre wifi je zhruba asi tak, ze signal budes mat okolo hodnoty -40dBm a sum pod -98dB. Problem vsak byva ako odmerat sum. Velka vacsina kariet nezobrazuje nic ine len "silu signalu" a podaktore systemy len 5 paliciek, alebo hodnotu v percentach.
To nie je oprava, skor doplnenie.
Vacsina ludi nerozumie odbornym terminom, takze urcitych nepresnosti (napr 22MHz vs 20MHz) sa dopustam zamerne, aby bol clanok co najzrozumitelnejsi pre siroke masy.
Slo mi hlavne o to, ze ked si niekto mysli, ze na sidlisku v totalne zarusenom pasme plneho N-kovych routriv si pomoze kupou 10dB vsesmerky je na omyle a zeby sme sa k sebe mali spravat ohladuplne a hladat ine vychodiska pri rieseni svojich problemov s wifi.
DSSS/CCK oproti OFDM by sa ani tak nerusilo ak by bolo DSSS/CCK nastavovane rovnako. Zvycajne sa pouziva 4dB boost oproti OFDM, pretoze priemerna uroven DSSS/CCK je nizsia. Vyuziva sa maximu, co dovoluje nastavenie pre spektralnu masku. Preto sa zvycajne hovori, ze DSSS/CCK (802.11b) chodi lepsie a dalej.
Myslis, ze takto podanej informacii okrem teba niekto rozumel;o)?
Myslim, ze obcas kvoli zrozumitelnosti je lepsie v clanku spravit par "nepresnosti", pripadne nieco zamlcat a ine zdoraznit. Ide hlavne o to, ze ked sa nabuduce niekto spyta ako zvysit dosah wifi v byte odkazem ho na clanok, kde by v zavere mohol najst riesenie svojho problemu.
Dokonca premyslam, ci ma zmysel rozoberat v dalsom clanku veci, ktore uz budu podla mna pre uzivatelov prilis zlozite na pochopenie a nebudu mat zaujem si nic take nastavovat na wifine.
Tak jasne, ze to je uz prilis specificke.
Ovsem tuto informaciu som poskytol specialne pre teba, pretoze viem, ze robis admina beztratovych sieti. Myslim, ze by sa ti to mohlo hodit. Ak myslis, ze pre inych uzivatelov je to nepdstatne, mozes to odstranit.
tak nepodstatný to není, jen to není laicky vysvětleno. ovšem je zase cenné, když vy dva se tady "pohádáte" a zbytek světa rožní hledáním googla na kůlu.
Ked som zacinal o wifi sme vedeli velmi malo, a preto som bol velmi rad, ze som stal pri spusteni www.skfree.net, ktory zdruzoval kopec podobnych zufalcov ako som bol ja.
Postupne sme spolocne ziskavali a zdielali informacie medzi sebou a ucili sa spolu, boli to krasne pionierske casy, na ktore rad spominam, ktore sa uz nikdy nezopakuju.
Boli to casy, ked som si robil doma rucne pigtaily a vymerial ich dlzku pravitkom, pretoze pigtail musel mat presne velkost n-nasobku vlnovej dlzky danej frekvencie a bol som napriklad na skoleni, kde sme rozoberali 2.4GHz vlnenie na urovni vysokoskoskej fyziky spolu so vzorcami a grafmi.
Pigtaily sa casom zacali predavat hotove, rozdiely v modulaciach vo vzorcoch nepodstatne a nedolezite, dnes uz to naozaj nikto nepotrebuje vediet, dolezite su skor skusenosti z praxe, ktore ti teoria nikdy neda.
Tyhle průkopnické časy pamatuješ?
http://www.rybarf.webz.cz/vytvory/antena_wifi/ante na_wifi.htm
Mal som niekolko plechovkovych klientov;o).
Skusenosti z praxe treba o nieco opriet, lebo to moze skoncit aj takto:
http://wiki.pvfree.net/index.php/Nastaveni_Beacon_ interval
Autor ma spravne odpozorovane z praxe, ze vykon pada dole, akurat rozdiel medzi 54Mbps a 6Mbps nieje zapricineny zmenou vf sirky pasma, pretoze ta je rovnaka pre kazdu modulacnu rychlost.
Signal sa v pripade OFDM meria (vzorkuje) vzdy za rovnakych podmienok a to pocas doby 4us zo zaciaku kazdeho ramca. Sluzia na to pilotne subnosne, ktore su modulovane signalom BPSK. Uroven signalu pre kazdy ramec je platna len pocas pociatocnej doby 4us a do zaciatku dalsieho ramca sa nemeni. Na to, preco je ten signal rozdielny neprides len pozorovanim a praxou.
Ja som tym chcel povedat, ze kedysi sme boli pripraveni na prax teoreticky ovela lepsie, dnes uz tie vedomosti (nielen ja) nemam, su zabudnute a zostali len tie prakticke skusenosti.
Btw ten odkaz je cely nejaky divny a trepe tam blbosti.
Peknej clanek, ale ztratil jsem se nekde v polovine :)
Neslo by treba napsat pokracovani na tema "Jak nakonfigurovat WiFi, pokud potrebuju pripojit jen mobil a notebook na bezne internetovani, nezahltil pritom zbytecne moc prenosoveho pasma a dosahl optimalniho dosahu"?
Pokud jsem to pochopil, nejlepsi je v takovem pripade pouzit 802.11b, spravne? Neco dalsiho?
Vec, ktoru som nespomenul v clanku, ale z grafov je jasna je optimalne zvoleny vysielaci kanal. Routre sice maju moznost automaticke preladovania, ale toto povazujem za nestastne riesenie, pretoze dochadza k zvysenemu poctu kolizii vo vzduchu, inymi slovami pri vacsom pocte routrov sa tieto neustale preladuju, kedze vacsina z nich je nastavena na auto uz v defaulte. Vypadky spojenia nie su na takejto linke vynimkou.
Z grafov vidiet, ze keby chcem chytat co najmenej rusenia a zaroven, co najmenej rusit tak by som sa mal tlacit smerom hore, kde nikto nevysiela. Ak by som mal byt konkretny najvacsi problem moze sposobovat siet Halmova so signalom -58 (velmi silna hodnota, pravdepodobne suseda cez stenu, je to, ale len "starsi" g router), potom siet 19931995 so signalom -66, co je uz bohuzial 40MHz N-ko a siet grezdo_wifi so signalom -67 (opat 40MHz N-ko). Ostatne siete maju uz pomerne slaby signal, takze ma az tak nerusia.
Nastastie pre mna obsadili tieto siete kanale 6, 1+5 a 6+2 z grafu dokonca vidim, ze 12-13 kanal je celkom volny. Ak si odmyslim slabu siet Jamajko tak dokonca 8-13 mozem povazovat za volne...cize spravny vysielaci kanal pre mna je kanal od 8-13.
Inak...pokial ti staci realne 4-5Mb, co ti da 11Mb becko, tak to tak urob, bude ohladuplny voci ostatnym a ziskas stabilnu nepadavu linku. V mojom pripade by to bol kanal 11 napriklad.
Btw vacsina routrov je v defaulte nastavena od vyroby na 1 alebo 6 kanal a cez 50% routrov si uzivatelia nijako nenastavaju a toto nastavenie nemenia, takze taka vseobecna rada znie tlacit sa frekvencne, co najvyssia.
Vyborne, dik :) Nejak jsem v clanku nepostrehl, jak presne to meris. Vypada to, ze mas nejakej program inSSIDer, a k tomu nejaky merici zarizeni, takze to asi nepujde jen tak s nejakym USB Wifi adapterem, nebo jo?
Pri merani som pouzil toto:
V sucastnosti je lepsie pouzit N-ko na 20MHz a to z toho dovodu, ze ramec, ktory je kratsi cas "vo vzduchu" ma aj mensiu sancu byt poskodeny od inej stanice, ktora vysiela v tom istom case. B-eckove ramce su dlhsie ako N-kove.
Cim vyssia rychlost, tym je ten ramec kratsi cas vo vzduchu. Akurat je vyhodne dodrzat nastavenie na "b/g/n mixed", aby aj starsie stanice mohli byt informovane o vysielani v N-ku.
Potom zavisi este na tom, co si predstavujeme pod rusenim, pretoze vysielania, ktore wifi prijimac chyti (a vie ich spravne dekodovat) sa nepovazuju za rusiace ak maju uroven -76dBm a viac.
Vtedy stanica prechadza do kooperacneho modu a deli sa o prenosove pasmo.
Da sa to vysvetlit tak, ze prenosova rychlost klesne napolovicu ak dve stanice vysielaju na rovnakom kanali pricom nemusia byt z rovnakej siete. Kazda moze mat ine ESSID.
Ak chce stanica vysielat, tak vzdy najprv pocuva, ci nieje pasmo obsadene. Ak uz niekto iny vysiela caka urcitu nahodnu dobu a potom znova skusa pocuvat ci niekto iny nevysiela. Toto sa opakuje niekolkokrat az do vyprsania casu, kedy sa vyssim vrstvam oznami chyba v prenose. Vysie vrstvy potom skusaju o znovu dorucenie "paketu". Je to este o hodny kus komplikovanejsie, ale na priblizenie mozno staci.