Najzaujimavejsie na tom je to, ze nedokazeme pochopit niektore veci, napr. cas. Ja som neveril ze by cas mohol byt 4-ty rozmer, ale to ze cas plynie - a jednym smerom ma tiez trhlinu, lebo ak bol velky tresk, co bolo sekundu pred nim a co milion rokov pred - ako sa mohlo z nicoho zrodit nieco? Ak velky tresk nebol, co bolo sekundu pred zaciatkom plynutia casu, neplynul? Potom je ale cas ohybny a moze sa aj zastavit...

Inak ak neveris velkemu tresku, stale tu budu otazky s casom, co bolo predtym ako vznikla prva hmota, atom?

Mne sa najpravdepodobnejsie javi to ze zaciatok nebol (co ludsky mozog nedokaze prijat), stale bu bolo "nieco", len sa menila "jeho" forma, az vznikli galaxie a planety, aj ked tu je opat otazka priciny, co sposobilo tie premeny, to je pre cloveka tazke, alebo nemozne pochopit. Tak mozno sa ta forma menila vzdy, az sa ustalila, ale ked uverime tomu ze sa forma meni stale, len mozno inou rychlostou, to moze byt aj odpovedou na rozpinanie vesmiru, ta forma by sa predsa nemusela menit rovnomerne, ale podla nejakej pravidelnej alebo nepravidelnej krivky - a niekde na jej vrchole je existencia planet, pred vrcholom je vznik vesmiru a tesne za vrcholom je dnesok, uz sa vesmir zacina rozpinat a planety sa vzdaluju, dalej za sa zacnu vzdalovat aj atomy a mozno to je aj ten sposob zmeny formy a sme pri dalsom objave (neviem kto na to prisiel prvy, ja som to videl v seriali Krajne Medze) - pripomina vam to nieco? Nas vesmir vo vnutri ineho zijuceho organizmu. Pripomina to totiz tlkot srdca - samozrejme forma toho organizmu moze byt uplne odlisna a nemusi tych organizmov byt tak vela ako ludi, moze byt len jeden, ale je to zaujimava myslienka.