Asi v 2. rocniku som mal zachvat. 2 mesiace som mal pocit, ze chapem konecne teoriu relativity. Nie samotny pojem relativnosti (3 vlasy v polievke su vela, 3 vlasy na hlave malo), ale dilataciu casu a obmedzenie, ze rychlost svetla je maximalna. Potom som zarazu vytriezvel, neskor ma prekvapili, ze vlnenie vlastne nie je, ze za vsetko moze kvantova fyzika, z ktorej som chapal tak 20%.
V sumare mi 4 semestre fyziky rozbili moje doterajsie klasicke ponimanie fyziky, popreli co sa dalo a skoncil som pri pive so zaverom, ze nemusim rozumiet vsetkemu. Dodnes si myslim, ze sa sucasna fyzika vo vela veciach myli, ktore sa beru ako samozrejmost.
Inak pri fyzike mam ten isty pocit ako pri umeni. Ked som kamosovi architektovi povedal, ze Picasso bol obycajny packal a ze mi jeho umenie nic nehovori tak sa urazil, vyhlasil ma za kacira, co sa nerozumie umeniu. Preco? Lebo mam iny nazor? Pritom umenie sa neda objektivizovat, vzdy to bude cisto subjektivy pocit. Ja mam pocit, ze ale slava v umeni sa dobyja podobne ako vo fyzike. O nejakom maliarovi (idealne ak je po smrti) zacne par znalcov vyhlasovat, ze je dobry, k nim sa pridaju dalsi lebo nechcu ist proti prudu a zrazu mame z neznameho maliara osobnost (vela maliarov zacalo byt zazracne slavnych az po smrti), postupom casu ich je tolko, ze vytvoria prud a strhnu vlastne zo sebou cely svet. Takto sa tvori verejna mienka.
Vo fyzike to bolo podobne, prisiel Einstein, nikto mu neveril zo zaciatku bol kacir, postupne presvedcil par ludi, ti dalsich a zrazu tu bol prud a cela fyzika sa zacala menit. Pritom cela teoria relativity je stale len v rovine teorie, pokusy, ktore boli doteraz vykonane mna osobne moc nepresvedcili.
Na tejto teroii sa potom prizivili aj rozni vykladaci zaciatkov a koncov vesmiru, tych teorii je tolko a vsetky stoja na tak hlinennych nohach, ze je to az smiesne. Ale dnes sa varejne hovori o rozpinani galaxii, a pohlcovani svetla ciernymi dierami a velkom tresku a hraniciach vesmiru a ja neviem o com este a pritom sme tak sprosti, ze ani poriadne nevieme ako nam funguje vlastny mozog, z ktoreho vyuzivame potencial mozno na 50%.
Co sa tyka pokusu prikladam jeho vysledok ku klasickej chybe meriania, takze ziaden zazrak sa nekonal.