1) ...o poriadok. Dnes to bola karta, zajtra to bude procesor. Ak mám na hardvér nejaké požiadavky, tak asi viem prečo ich mám.
2) ...keby som tú firmu chcel pošpiniť, napísal by som jej meno. Keďže som ho neuviedol, asi mi ide o to, aby sa to nestalo aj druhým. Aby vedeli, na čo si majú dávať pozor.
3) ...áno, tú istotu mám.
4) ...to akože mám byť ešte spokojný? No fajn, a nabudúce keď mi kvôli tomu hneď po záruke (prípadne ešte v nej) niečo zhorí, tak to sa mám tiež tváriť, že nič?
6) ...viď môj predchádzajúci príspevok. Nie vždy je to tak celkom jedno.

A na záver: Pri konštatovaniach niektorých (opakujem niektorých, nie všetkých) ľudí mi zostáva až stáť rozum. Kde sa stratilo ono "náš zákazník, náš pán"? A už som pochopil, prečo sa na Slovensku niekedy máme tak, ako sa máme. Je to aj vinou samotných - málo náročných - zákazníkov.

P. S.: Nikomu neberiem jeho názor, ale toto bol zase môj.