Keďže od čias DOSu som sa vŕtal v Partiton tabuľke a iných zaujímavých častiach disku (dva disky som vďaka tomu zachránil (v prvom prípade to bolo prepísanie údajov v MBR a v druhom kompletná rekonštrukcia MBR a FAT tabuľky)), tak viem, že v Partition tabuľke a v Boot sektore sú uložené údaje o veľkosti disku. Podľa týchto údajov systém vyčlení sektory pre FAT1, FAT2 a hlavný adresár. Ak by druhá logická jednotka bola podľa Boot sektora menšia a program na zálohovanie tam nahrá údaje o väčšom disku, tak to nebude sedieť s Partition tabuľkou a samozrejme pri zaplnení disku môže dôjsť k pretečeniu údajov mimo disk. Ak ale program tieto údaje prepočíta, tak nemôže obnovovať len tak halabala, pretože na novom disku je pre FAT vyčlenený iný počet sektorov a podobne a môže sa stať, že záznam vo FAT môže odkazovať nie na platňu, ale povedzme už na šróbik, ktorý drží disk v kostre počítača (tým chcem povedať, že mimo platňu). V určitých prápadoch by musel taký program prepočítavať veľkosť alokačnej jednotky (cluster) a o to je to zložitejšie. A toto ma zaujíma.

Všetky mnou popisované údaje sú platné pre FAT16. Štruktúru iných novších systémov nepoznám, ale v princípe sú rovnaké.