3D je 3D a mňa nikto nepresvedčí, že je to nanič, nech si hovorí kto chce, čo chce a je jedno, či na veľkej alebo malej obrazovke.
Mňa očaril už "Meoskop", do ktorého sa vkladali stereokotúčiky a keď obrázky nafotil macher, ktorý fotil s vedomím o čom to je, tak to bolo čosi úplne iné, než klasické fotografie. Kvôli tomu som si zadovážil stereofotoaparát.
Kto nemá poruchu vnímania hĺbky priestoru, alebo problém, spôsobovaný aktívnymi okuliarmi, vie, o čom hovorím.
Považujem za veľkú škodu, že to zakapalo, pretože dnes zatiaľ nie dostupná iná 3D dostupná technológia, ktorá by poskytovala priestorový dojem.
Iste, holografia a podobne, to by bolo něco, lenže to si ešte počkáte... Tak čakajte...

Rád zvyknem 3D obraz prirovnať zvuku - postačí stereo. Počúvaj hudbu v mono a prepni na stereo. Pochopíš.
Tak, ako sa Ti zvuk rozplynie do priestoru, tak isto sa obraz rozloží do hĺbky a vnímaš vzdialenosti. Ide o nový rozmer a sním i zážitok.
Už teraz sa obávam, keď mi odíde môj 3D televízor (pasívne okuliare), i keď si na ňom len občas pozriem a pripomeniem niečo z mojich 3D filmov a vždy si to užijem. Príjmu 3D signálu sa, žiaľ, nedočkám a konverzia 2D na 3D je o ničom, keďže je to vypočítavaná "umelina", ktorá má od reálneho sveta ďaleko.