Ano sme hodne daleko od digestora.
Kto by tam ale cpal D2, ak nie je potrebna (preco nie je potrebna som pisal vyssie), a bola by teda skodliva, kedze ano energia by sa potom stracala (zohrievanim) na odpore samotneho vinutia a na D2, namiesto toho aby sla nazad do 230V siete.
Cely proces by nesiel donekonecna, stupanie prudu zavisi od indukcnosti, klesanie zavisi prevazne na odpore vinutia (cim vacsi prud tam uz je tak tym vacsie straty a strmejsie klesanie sposobi odpor vinutia) takze rovnovaha by zavisela IMHO nejakym sposobom od pomeru indukcnost vs. odpor vinutia.

Stale tam ale nevidim Pytlikove pyrotechnicke efekty a vyhadzovanie isticov, ktore podla neho vobec nezavisia na indukcnosti a ani na jadre apod.
Furt opakuje zjednodusenie ze ak dam seriovo k cievke diodu, tak ze tam bude jednosmerne napatie, co nie je pravda (vid. simulacie), a ze mi to nebude zavisiet od indukcnosti ani od jadra, co tiez nie je pravda.

Spinany zdroj som dal ako priklad na to, ze ak mam niekde jednosmerne napatie a cievku a nejaky polovodic a ochrannu diodu (D6, cez ten C14 chrani T1, ano nie je to presne to iste co nulova, ale skoro to iste :), tak to hned neznamena ze mi tam pojde prud 300A. Samozrejme je to dost odveci priklad kedze v spinanom zdroji je riadene budenie, ak energiu nikto neodobera tak to nebude cpat zbytocne energiu do L1 (znizi striedu na minimum), takze ten zdroj ignoruj to bol odveci priklad. V motore by ale energiu "niekto" (rotor) tiez odoberal...

P.S. ja uz na to asi kaslem. Mozne problemy diody seriovo pripojenej k cievke/motoru sme prediskutovali (problem = zelezne jadro, diky za nakupnutie spravnym smerom ;), takze k asynchronnemu motoru diodu samotnu nepripajat (ked tak len s odporom paralelne k diode), to asi k tejto teme staci...