Vo veľkosti výsledného kódu by nebol taký dramatický rozdiel (bolo by to odhadom niekoľko desiatok bajtov). Okrem toho by to bol jediný možný spôsob v prípade, že by MySQL nepodporovalo túto konštrukciu (ktorá nie je súčasťou štandardu SQL92).

Čo sa týka záťaže databázy: desať jednoduchých príkazov, ktoré sa pravdepodobne nevykonávajú nejako často, je vo všeobecnosti nič a ťažko sa dá rozmýšľať nad nejakou optimalizáciou výkonnosti, ak nepoznáme v podstate žiadne detaily o aplikácii a ani o prostredí, v ktorom beží.