Dvojrozmerný čas ne. Ale 2 časy. Proč som to napsal tak, je to z dôvodu, abych zvýraznil závyslosť týchto časov na sebe, a že nejsou rovnocennými rozmermi na stejnej úrovni, i když vlastne čiastočne sú, problém je že to popísať v pár riadkoch textu, na to by bola potrebná kniha. Ale jde o to že zatiaľ čo "nelineárny" čas existuje samostatne len jeden v jednom vesmíry. Tak ten "lineárny" neexistuje vo vesmíre, naopak, vesmíry existujú v tom rozmere času. Predstav si že vesmír je obrázok na papiery, a papier je samotný čas. Tak papier ktorý je nakreslený "v obrázku" na papiery je vlastne náš súčasný čas. Chápem že sa to ťažko predstavuje jak to existuje reálne, pretože žijeme vo vesmíre, kde vnímanie rozmerov mimo vesmíru "nepocitujeme".

E: nedivím sa ak po prečítaní a skúšaním sa zamyslieť nad mojími kecmi, ak budeš mať bolehlav. Ak bych hovoril že je dvojrozmerný čas, tak by to zároveň znamenalo že jeden čas je závyslí na druhom. Rovnako ako v priestore jeden rozmer má závislosť na druhom, preto môže existovať aj pojem pravý uhol. (resp. závyslosť týchto 2 časov nejaké je, ale je len jednosmerná) Takže ako by sme mohli tvrdiť:

E2: Máme 3 rozmery priestorové a jeden časový,... tak ja tvrdím že máme X rozmerov priestorových, 1 časový, a 1 ešte iný časový.