Keď si to tak vezmeš tak obyčajné dekády staré CD a na ňom uložené skladby 16/44100 a dnes napríklad HI-RES 24/192000. Vyššie čísla predsa vyhrávajú. Neskutočné kam to do dnešného dňa došlo a čo počúvam ľudí čo sa v tom pohybujú celý život a tvrdia že ešte to nie je dno. Kde je ale dno keď je ten zvuk tak plochý? Pritom ono tam vôbec neide o nosič. Je úplne irelevantné či je nosičom LP , CD, SACD alebo čisto digitálny HI-RES. Ak to totiž spravia kvalitne tak akýkoľvek z nich by vo finále znel dobre a dajme tomu kde aký netopier by možno ocenil aj ten HI-RES. Problém sú ako všade peniaze. Prišla digitálna éra a všetko začalo ísť do sračiek. Zarábať predsa musia, inak to ani nešlo. Načo by dnes nejaký autor robil kvalitu ak si drvivá väčšina ľudí danú skladbu vypočuje zadarmo? Jediné miestečko kde kvalita ešte je realitou ostalo LP - kvalita za peniaze. Ten master čo robia pre súčasné CD a čisto digitálny bezstratový HI-RES paskvil. Ja som tomu neveril až som pár rokov späť mal tú česť prvýkrát počuť ako to môže znieť.
Napríklad: https://dr.loudness-war.info/?artist=Green+Day&album=American+Idiot