stojim v tieni lesa
ako na okraji zivota
zeme ako tlmive rohozky
tok ako strieborny pas

z dialky len zvonia zvony
ponad lesy dalej
srna(srnec?) zdviha hlavu vystrasena(y)
a hned znova zadrieme

les ale hybe korunami
v sne zo skalnej steny
lebo pan ide ponad vrchy
a pozehnava tichu krajinu

no, povedal by som ze za triezveho stavu je to nepochopitelne :)
//edit: trochu som to este jemne upravil, uz to je myslim OK.