Niektoré BIOS-y z rokov dávno minulých ale aj radiče na mainboardoch, mali zrejme trochu chaos z vtedy masovo zavádzaných režimov ATA33, ATA66, ATA100, nie moc rozšíreného ATA133 a ich autodetekciou.
Dobrá pomoc bola, nedávať zariadenia s rozdielnymi režimami na jeden kábel, vypnúť autodetekciu diskov, nastaviť "USER" a napevno natypovať parametre disku a jeho režim.

Po nabehnutí WIN, všetky nastavenia BIOS-u co sa týka diskov, sú stejen ignorované, WIN sa o disky stará sám, bez BIOS-u.

V prípade problémov nastaviť režim pomalší. Ak mi pamäť slúži, existovali aj zabugované chipsety nonIntel, zdroj nekonečných problémov. Riešením bolo: zbaviť sa toho odpadu.