Nerád sa sem vraciam,
lebo to ktosi môže pochopiť zle.

Ale "prvý na rade" (zo strany firmy - vedome) - je akýsi styčný dôstojník,
býva to väčšinou nejaký SBS-kár, alebo čosi podobné a lenivé... teda nie odborník,
ktorého úlohou je okamžite nesúhlasiť, oponovať, zamietať,
keďže - priznajme si - aj medzi reklamujúcimi sú neuveriteľní "exoti".
(Netreba ísť ďaleko - stačí poukázať na neschopnosť napísať ani len jednu jedinú vetu - spisovne a konkrétne - v tejto poradni.)

Takže, kto si je vedomý tohoto postkomunistického faktu - reality, vie,
že nemá sa dlho zdržovať s týmto svalnatým mužom - stručných odpovedí,
a má si žiadať: buď vedúceho, alebo kohosi kompetentného.

A ak reklamujúci má akú-takú osobnú kultúru aj odbornú vedomosť o predmete reklamácie,
určite uspeje.

.

Stav, aký je v Japonsku určený zákonom (už skoro 15 rokov),
že: Zákazník má vždy pravdu,
a Oni to bez slova a komentára dodržujú,
na ten sme - obojstranne - nedozreli.
Ale už predsa len sú aké-také zmeny oproti minulosti,
ak človek je slušný - ale dôsledný, a vedomý si svojich práv.
A uplatňuje si ich.

Predsa ide o obojstranný vzťah. Zmluvne-partnerský.
A iba vrámci neho sa môžu okolnosti meniť k lepšiemu.
Prestaňme už konečne a priori večne bojovať, zápasiť - aj keď wrestling sa tu stal, žiaľ, modus vivendi.

Ide to aj inak.