Ako sa brániť proti podvodným firmám (nielen) na webe II.
Podnikanie firiem vyžívajúcich telemarketing nesie síce známky podvodu, ale nie je založené celé na podvode ako je to v prípade internetových portálov, ktoré som spomínal v prvom článku. V každom prípade európske právo pozná aj pojem etika a ich konanie môžme s kľudným svedomím označiť za neetické s priamym úmyslom obohatiť sa na úkor zákazníka.
Pozn. Tento článok je voľným pokračovaním prvého článku o podvodníkoch na webe, ktorý si môžete prečítať tu
Úvod do telemarketingu
Určite sa vám to už stalo. Zvoní vám mobil, zdvihnete to a tam vás neznáma osoba osloví /niekedy aj priezviskom/ a spýta sa, či máte chvíľku čas. Akonáhle prikývnete spustí svoj naučený text. Sme z tej a tej firmy, ponúkame vám super-truper výrobok a to v jedinečnej akcii zdarma, stačí ak súhlasíte a za pár dní vám príde niečo čo vám zmení život. Na rozhovor medzitým zabudnete, keď asi o týždeň-dva v schránke nájdete obálku, väčšinou presahujúcu rozmery schránky a tak to tam poštárka narve ako sa dá. Toto je pomerne dôležitý detail, neskôr sa vysvetlíme prečo.
Obálka väčšinou obsahuje nejakú blbosť, od žiletiek „svetoznámej“ firmy, cez bambusové ponožky, ktoré nesmrdia ani po týždňovom používaní až po spodné prádlo, ktorého kvalita a materiál je viac ako podozrivý. K tovaru je pribalený väčšinou aj nejaký ten leták, prípadne dopis, ktorý obsahuje marketingové žvásty daných firiem.
Toto je bod, kedy sa začína prax týchto firiem rôzniť. Niektoré sú tak drzé, že vám pribalia do obálky aj šek na zaplatenie „poštovného“. Zaujímavé na tom je, že v telefonickom hovore vám ponúkali tovar zdarma a o žiadnom poštovnom nebola ani zmienka. Samozrejme jasný podvod a klamlivá reklama. Bohužiaľ odhadom polovica ľudí túto položku zaplatí. To však nie je to najhoršie. To horšie príde o cca mesiac-dva. Bez toho, aby ste si čokoľvek ďalej objednávali si jedného dňa nájdete v schránke opäť narvanú obálku a tam čuduj sa svete znovu ta istá hlúposť. Ale pozor, tentoraz už s priloženým šekom na plnú sumu daného výrobku! To už býva čiastka od 15-40 Eur. Typická reakcia obete je, že si nič neobjednala a tak nemá začo platiť. Toto je samozrejme správny postoj, ktorý schvaľujem. Väčšina ľudí sa pokúsi toto „nedorozumenie“ vyriešiť telefonicky a argumentujú, že si nič neobjednali. Podotýkam, že takéto telefonáty sú viac-menej zbytočné. Maximálne, čo dosiahnete je, že vám už nepríde od danej firmy o mesiac-dva ďalší balík, ale na zaplatení už dodaného bude firma trvať. Pokiaľ danú sumu neuhradíte firma predáva „pohľadávku“ vymáhačskej firme a ďalej už nasleduje klasický postup, maily, dopisy, telefonáty, používanie slovíčok súd, exekútor, pokuta...bla, bla, bla.
Čo ďalej?
Odpoveď je už snáď notoricky známa.
NEPLATIŤ, NEPLATIŤ a ešte raz NEPLATIŤ.
Prečo neplatiť zhrniem do niekoľkých bodov.
a)Podobne ako u internetových podvodov je celý tento podvod založený na nízkom právnom povedomí ľudí. Ľuďom stačí poslať hlavičkový dopis, zvoliť správne slová, čiže na nich psychologicky zatlačiť a veľká väčšina ľudí sa ľudovo povedané poserie. Tento pocit umocňuje aj fakt, že tovar fyzicky obdržali na rozdiel na internetových podvodných stránok, ktoré neponúkajú nič a tak majú pocit, že „musia“ zaplatiť hoci si nič neobjednali. Čo je rovnaké ako u internetových podvodníkov je, že sa jedná o malé sumy. Je to z toho dôvodu, že do určitej sumy sú ľudia ochotní platiť bez nejakého väčšieho reptania a bez nutnosti sa brániť. Proste chcú mať pokoj. Čo robiť? Recept je jednoduchý, stačí odolať tomuto tlaku a zbaviť sa predsudkov, zabudnúť na čím vás kŕmi televízia a čo ste niekde počuli. Ako vymáhanie pohľadávok funguje v praxi som ozrejmil v prvom článku, takže zo slovíčok ako exekúcia a súd netreba mať hneď panický strach.
b)Dôkazy. V prípade platného platobného rozkazu, vašeho odvolania je nariadené súdne pojednávanie. Nakoľko sa jedná o minimálne sumy je vymáhanie pohľadávok z ekonomického hľadiska viac ako sporné. Ok, dajme tomu, že firma je tak hlúpa a ide do toho. Svoje tvrdenia potrebuje na súde dokázať. A tu sa ukáže niekoľko obrovských, až fatálnych chýb, ktoré takéto firmy robia.
Prvá veľká chyba je, že firmy si na telemarketing najímajú profesionálne calling centrá. To je na prvý pohľad v poriadku, ale.... Prednedávnom som bol v jednom takomto centre robiť dátové siete a mal som možnosť nakuknúť do zákulisia týchto spoločností. Treba povedať, že byť pracovníkom call centra nie je žiadna výhra. Nad vami stojí šéf, ktorý vám celý čas dýcha na chrbát a kontroluje, či v kuse telefonujete, čo je pomerne psychicky aj fyzicky náročné. Nikdy v živote som nevidel také rady na pred záchodmi a v kuchynkách na vodu ako v takomto centre. Pracovníci samozrejme využívali každú možnú chvíľku ako sa aspoň na chvíľku dostať z tohto večného kolobehu. Odmenou za tieto až neľudské podmienky je väčšinou odmena na úrovni minimálnej mzdy, práca na dohodu /mesiac nemusí byť pre vás práca/ a samozrejme obrovská fluktuácia zamestnancov, z ktorých podstatnú časť tvoria často študenti, ktorí si takto privyrábajú. O trošku lepšia situácia je pasívnych call centrách, ktoré sú určené priamo pre veľkých zákazníkov ako sú plynári, elektrikári, energetici a pod, kde je práca oveľa pokojnejšia a lepšie ohodnotená. Napriek tomu mi bolo povedané, že aj na pasívnom call centre nevydrží jeden človek viac ako 3 roky. Týmto popisom práce na call centrách som chcel povedať to, že odvedená práca je často pochybnej kvality. Pracovník vám v telefóne často nepodá všetky informácie, ktoré by mal /napríklad zmienka o „poštovnom“/, neupozorní vás, že hovor je nahrávaný /dosť podstatná závada a problém pred súdom/ a dokonca sa vám môže stať to čo mne, keď vám príde obálka s nejakou blbosťou, kde stojí na začiatku...“Na základe našeho telefonického rozhovoru...“, pričom žiaden hovor nikdy neprebehol. Inými slovami si pracovník call centra uľahčil prácu tým, že ma dal do kolónky vybavených bez toho, aby sa im vôbec unúval zavolať.
Druhá obrovská chyba je samotné doručovanie tovaru. Ten je doručovaný na adresu, ktorú majú dané firmy v databáze. Tá sa samozrejme nemusí už dávno zhodovať s vašou aktuálnou. V telefonickom rozhovore sa totižto nenamáhajú zistiť vašu aktuálnu adresu a tak sa môže stať to, že vám tovar nebol doručený. Toto samozrejme firma už neskúma a nezaujíma ju to. Ešte oveľa horšie pre firmu je, ale zvolený spôsob doručenia. Posielaný tovar totižto zasielajú ako obyčajnú poštovú zásielku – dopis, pochopiteľne kvôli nákladom. Ako som už spomenul vyššie rozmery presahujú štandard klasickej poštovej schránky a tak sa často stane, že tovar zo schránky doslova trčí. To umožňuje hlavne v činžiakoch, aby vám takáto zásielka bola hocikým odcudzená. Pošta ako subjekt nenesie žiadnu zodpovednosť za doručenie obyčajných zásielok /na to máme doporučené listy/ a tak doručenie a prebratie zásielky nie je možné v žiadnom prípade dokázať pred súdom. Stačí tvrdiť, že ste nič nedostali /čo sa aj často stáva, viď moj prípad/ a prípadný súd je vyhraný.
c)Etika. Bolo by fajn, keby si ľudia začali uvedomovať konečne svoje práva a povinnosti. Na jednej strane majú ľudia obrovské dlhy na daniach, zdravotnom, či sociálnom poistení, kde je pohľadávka štátu nespochybniteľná a nič si z toho nerobia, na druhej strane hocijaká takáto firma živiaca sa neetickou formou podnikania, ktorá nanúti ľuďom aj to čo nechcú a pošle na nich neoprávnene vymáhačskú firmu, tak z takejto firmy sú hneď na prášky a platia ako najatí. Je to smutné, ale je to fakt. Takže ak už niekto má neodolateľnú túžbu platiť, nech sa páči je tu štát, prípadne seriózni podnikatelia. Touto cestou pozdravujem svojich neplatičov a minimálne dvom odporúčam nech sa mi vyhýbajú, kvôli prípadnej inzultácií.
Obrana
Ako sa brániť voči takýmto firmám? Pomerne jednoducho. Nebavte sa s nimi. Ja takéto telefonické hovory vybavujem do pár sekúnd, pretože ako obchodník som alergický na veci „zadarmo“ /zadarmo vám nikto nič nedá, vždy je tam nejaké ALE/ a navyše neexistuje firma, ktorá by mi cez telemarketing vedela ponúknuť niečo, čo by ma naozaj zaujalo. Treba si uvedomiť, že telemarketing je pomerne účinná forma predaja a je určená firmám, ktoré ponúkajú skôr "second-hand" kvalitu a výrobky, ktoré by v klasickej obchodnej ponuke napríklad veľkých reťazcov nemali veľmi šancu. Sú to proste veci, čo nepotrebujeme, ale napriek tomu si ich kúpime. Okrem toho tých firiem je už tak mnoho, že to začína byť chvíľkami pekne otravné. Riešenie? Ďakujem, neprosím, dovidenia.
Nezastieram, telemarketing mi je vrcholne nesympatický, sám by som svoje služby po telefóne nikdy neponúkal a dávam ho na jednu úroveň so mailovým spamom, ktorý ja osobne považujem za trestný čin a veľký problém dnešného internetu. O tom, že je učinný niet pochýb. Vo svojom okolí mám mnoho ľudí, čo si kúpili to, či ono a v súčasnosti čelia už upomienkam a rôznym pokusom o zmier. O tom, že je legálny tiež niet pochýb. Záhadou síce môže byť odkiaľ majú tieto firmy vaše súkromné číslo, prípadne iné osobné údaje /meno, priezvisko, adresa/, ale obchod s databázami plných osobných údajov je niečo, čo nie je témou tohto článku. V prípade, že ste stali už obeťou takejto firmy máte 3 možnosti.
Prvá je za "tovar" zaplatiť. Nevýhoda je, že vám príde po čase ďalší a ďalší až pokedy po 358 telefonáte tento tok nezastavíte. Medzitým ste samozrejme obdržali tovar, ktorý ste už nechceli. A tam vám nezostáva nič iné ako opäť platiť.
Druhá možnosť je po obdržaní nechceného tovaru im tovar vrátiť. Odporúčam si vrátenie tovaru nechať od nich potvrdiť, či už nahrávkou telefonického rozhovoru alebo zaslaním doporučeného dopisu. Bohužiaľ balík a dopis niečo stoja, ale týmto sa vyhnete akýmkoľvek problémom. Pozor na príjem ďalšieho tovaru. Sú známe prípady, kedy firma po odoslaní nechceného tovaru späť po určitom čase zaslala ďalší.
Tretie možnosť je podľa mňa najvýhodnejšia, takéto firmy proste ignorovať. Ak už sa náhodou stalo, že vám niečo prišlo /alebo aj nie ako mne/ a firma si u vás uplatňuje pohľadávku tak ju ignorujte. Nič vám neprišlo, nič ste nechceli, a preto im nemáte čo platiť. Ak sa vám chce môžete im to napísať listom, či mailom, ak nie kľudne spávajte ďalej, ich dopisy chodia nedoporučene, vyhrážky súdom sú len placebo a veľmi pravdepodobne sa to celé nikdy nikam neposunie.
Záver
Čo je na tomto obchode problém je neetické správanie firiem. Nielenže vás mylne informujú už v telefonickom kontakte, ale často zataja dôležité skutočnosti /poštovné/, prípadne vás neinformujú o zaslaní ďalšej zásielky za plnú sumu. Automaticky s vami uzatvárajú zmluvný vzťah /je neplatný/ a pokúšajú sa vás neskôr vydierať cez výmahčské firmy fiktívnymi pohľadávkami, ktoré sú neoprávnené. Z praxe mi nie je známy jediný prípad, kedy by vymáhačská firma doviedla nátlak až do vydania platobné rozkazu, resp. súdu a ja sám čakám, čo sa bude diať, pretože som už obdržal asi 4-5 dopisov /opäť chyba, neboli doporučené/ od vymáhačskej firmy, kde mi narastá fiktívny dlh a bububu nemá konca kraja. Bol by som veľmi rád, keby sme sa už ocitli na súde, v tomto prípade totižto ani nesiahnem po právničke, pretože ju nepotrebujem.
Btw firma mi tvrdí, že mi poslali nejaké žiletky /žiadne som nedostal/ a to dokonca 2x a argumentuje to tým, že má nahratý telefonický rozhovor, kde si ich objednávam. Paradoxom je, že ma táto firma oslovila 3x! ako nového zákazníka hoci som im zakaždým žiadal, aby mi už nevolali a neotravovali ma, samozrejme som si nič od nich neobjednával, veľmi nerád sa totižto holím a už roky používam Gillette, kde mi vystačia 2 žiletky na celý rok.