Ide o to aby boli chranene interne premenne objektov. Napr. ak si vytvorim objekt string, tak niekde v tom objekte jeho implementacia si musi drzat aj adresu a dlzku apod, ale nikto to nesmie vediet zmenit priamo aby to neposkodil, ale ma pouzivat len metody stringu ako ze prilepit alebo pridat pismeno alebo priradit novy string, a objekt si interne svoje veci svojimi metodami nastavuje tak ako potrebuje. Nikto zvonku nema mat moznost priamo zmenit nejaku adresu alebo dlzku stringu apod, ptz ten string napr. musi uvolnit alokovanu pamat ked zanika, a keby mu niekto pomenil interne pointre, bol by potom z toho bordel a crashujuca aplikacia. Preto je vyhoda OOP ze objekty mozu mat chranene interne premenne.
Bez OOP by bolo vsetko viditelne kdesi ako globalne premenne a ktokolvek by mohol menit cokolvek = bordel a nebezpecie chaosu v premennych.