Všimni si, že prúd sa oneskoruje za napätím (ako ináč v cievke, že...). Na ideálnej cievke o 90 stupňov. V prvej polvlne napätia sa v cievke akumuluje energia. V druhej polvlne napätia sa z cievky energia odčerpáva - vracia do siete (prúd ešte pokračuje v pôvodnom smere, ale napätie sa prepóluje). A to až dovtedy, kým sa nevyčerpá a teda kým prúd neklesne na nulu - potom sa dióda zavrie. Ďalší cyklus sa začne opakovať presne ako od prvej polvlny. Potiaľto sa asi zhodneme.

Ak pridáme tzv. nulovú diódu, tak tá spôsobí, že prúd z cievky sa neuzavrie cez sieť, ale ide cestou menšieho odporu - cez nulovú diódu. (Takže tá nulová dióda tam na niečo je a kupodivu spína). Energia sa teda nevracia do siete, ale do diódy. Odoberaný výkon z cievky je U.I. Ale U=0, takže odoberaný výkon z cievky je nulový (resp. veľmi malý, úmerný skutočnému úbytku napätia na dióde.). Prúd klesá len pomaly, v žiadnom prípade to do ďalšej periódy nestihne k nule.
Takže druhá perióda začína s nenulovým prúdom a nenulovou energiou v cievke a končí preto s vyšším prúdom v cievke, ako skončila predchádzajúca. A to až dovtedy, kým niečo nezhorí, resp. dovtedy, kým nenastane obmedzenie prúdu napr. z dôvodu mäkkého zdroja.

Ten spínaný zdroj - D6 nie je nulová dióda, všimni si R12 (27k) a C14 (15n)v sérii s ňou - cez to nedostaneš 30, alebo až 300 A a energia z magnetického obvodu sa odčerpáva cez sekundárne vinutia, nevracia sa nazad na primár.

Ale už sme sa dostali dosť ďaleko od digestora...