Na Vaš výrok „Zrovna to ze tam nerata so vzduchom neni ziaden omyl.“
V popise fyzikálneho experimentu musíme rešpektovať platné fyzikálne zákony, ked to nerešpektujeme popisujeme len naše predstavy-fantázie. Pri pokuse s interferometrami musíme uplatňiť zákony optiky lebo interferometer je optický prístroj.
Nepočítanie s indexom lomu v Micheson-Morleyho experimente je velký omyl fyziky ! Neni počítané s reálnou existenciou vzduchu v ramenách interferometra napriek skutočnosti, že reálne existuje. Ked je to napísané v nejakej diskuzii, prosím, toto ale je základné dielo špeciálnej teorii relativity ktorá je základom novej fyziky .
Pokial človek, ktorý nemeral s interferometrom, tak nemá problém či napíše vo výpočte rychlosť c alebo c/n , lebo nemá ako zistiť čo je realita. Ked postavíte interferometer prvý do očí bijúci optický jav je, že už malý pohyb vzduchu v ramenách interferometra je deformácia interferenčných prúžkov na interferenčnom poli, čo myslíte že prečo nastáva ?
Pri presnom kvantitatívnom meraní posunu interferenčných prúžkov prídete až nato aký velký význam má index lomu svetla v meraní s interferometrami. Pri tejto príležitosti by som sa chcel opýtať meral ste už s interferometrom ? Praktické meranie už v elektronike sa nedá žiadnou teoriou nahradiť sebelepším slovným popisom. Praktické meranie s interferometrami je ešte náročnejšie na pochopenie interferencie svetla v hmotnom prostredí. Podla môjho názoru je velkou chybou, že na vysokých školách sa neprevádzajú merania na interferometroch. Stretol ste sa na internete s článkami ktoré popisujú praktické meranie s interferometrami ?