Ako vzniká preklad programu
Zaujímalo by Vás, ako vzniká preklad programu do slovenského jazyka a na čo všetko musí prekladateľ pri jeho tvorbe myslieť? Potom je tento článok určený práve pre Vás...
Tú rutinu pozná každý človek, ktorý pri svojej práci používa počítač. Prídete k pracovnému stolu, šťuk-šťuk – zapnete počítač a všetko ostatné a potom čakáte, pokiaľ technika spraví všetko potrebné. O chvíľu sa na Vás už usmieva pracovná plocha operačného systému. Pravdepodobne si teraz spustíte nejaký program...
STOP – spustili ste si program preložený do slovenčiny? A zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako sa taký program prekladá? Je to veľmi zaujímavé a trochu Vám to môžem osvetliť.
Ešte pred tým, než prekladateľ začne pracovať na svojom novom „dielku“, musí zvážiť niekoľko vecí. Prvou (a niekedy aj najdôležitejšou) je výber programu.
Výber programu
Ak totiž prekladateľ nemá konkrétny tip na preklad, tak si musí zaujímavý program najskôr nájsť. Aj keď sa to možno nezdá, niekedy to môže byť dosť ťažké. Treba zvážiť akej skupine užívateľov sa program môže hodiť, či je vhodný aj pre začiatočníkov alebo len pre pokročilých užívateľov, aký je obsiahly a mnoho ďalších vecí.
Každému prekladateľovi pri hľadaní veľmi pomôže tzv. „spätná väzba“ od ľudí, ktorí nájdu nejaký užitočný program a dajú mu o ňom vedieť.
Ak už prekladateľ nájde vhodný „objekt“, musí si o ňom získať ďalšie informácie.
Jednou z nich je napríklad to, či je preklad programu vôbec možný. Niektorí autori totiž zámerne postavia svoj program tak, aby ho nebolo možné ani pri najlepšej vôli preložiť. Súbory, v ktorých sa nachádzajú texty, ktoré treba preložiť, sú niekedy zakompilované a ešte navyše aj zakryptované v súboroch rôzneho formátu.
Ďalšou dôležitou vecou je preštudovanie licenčnej zmluvy k programu. Áno, prekladatelia musia občas čítať aj to, čo väčšina z nás prejde kliknutím na tlačidlo Ďalej. V licenčnej zmluve môže totiž byť uvedená jedna jediná veta, ktorá však „zabije“ celý preklad. Tá veta zvyčajne znie: Je zakázané program dekompilovať, disasemblovať, akýmkoľvek spôsobom rozoberať alebo meniť jeho súčasti či prekladať ho. V prípade, že je v licenčnej zmluve uvedené niečo takéto, tak jedinou cestou ako program preložiť je kontaktovať priamo autora programu a požiadať ho o povolenie k prekladu. Väčšinou ale takéto povolenie aj tak nedostanete (hovorím z vlastnej skúsenosti).
Ak už sú takéto prvotné otázky vyriešené, dá sa konečne pristúpiť k prvým krokom súvisiacim priamo s prekladateľskou činnosťou. Prvým krokom je preskúmanie a vyskúšanie programu.
Preskúmanie a vyskúšanie programu
Samotný program treba preskúmať a vyskúšať v jeho originálnom jazyku (teda v tom, ktorý použil autor programu). Dobrý preklad totiž môže vzniknúť len v prípade, že prekladateľ aspoň približne vie, čo všetko program dokáže a pozná jeho silné a slabšie stránky. Najideálnejšie je si program vopred niekoľkokrát vyskúšať pri konkrétnej práci, na ktorú je určený. Podľa výsledku, ktorý sa dostaví, je potom možné posúdiť jeho kvality.
Po odskúšaní programu prichádza ďalšia časť úlohy, ktorú treba zvládnuť. Tou je objavenie textov, ktoré bude treba preložiť. Zvyčajne v tejto fáze vznikajú dve možnosti, kde sa texty prekladaného programu môžu nachádzať:
1.Niekedy sú texty používané v programe vyexportované do osobitného súboru. Tento súbor sa nazýva jazykový súbor a v prípade, že sa v ňom nachádzajú texty programu, je práca prekladateľa značne uľahčená. Stačí nájsť vhodný nástroj, ktorým je možné jazykový súbor otvoriť a vyhľadať texty používané v programe, ktorý chceme preložiť. Jazykové súbory – pokiaľ existujú – nemávajú väčšinou nejaký zložitý formát, takže častokrát na ich otvorenie postačí napríklad aj Poznámkový blok. Je však pravdou, že aj tu si prekladateľ môže ešte viac uľahčiť prácu a použiť na otvorenie jazykového súboru niektorý špeciálny program (spomeňme napr. obľúbený program PSPad alebo INI translator, existujú však ešte mnohé iné). Tieto špeciálne programy dokážu napríklad odstrániť úvodné príkazy pred textom, ktoré sa za normálnych okolností neprekladajú, alebo dočasne odstránia úvodzovky či čísla riadkov, takže prekladateľ sa pri zmene textov nemusí sústrediť na ich dopĺňanie a podobne. Pri použití týchto nástrojov sa prekladateľ môže plne sústrediť len na správny preklad textu.
2.Druhá možnosť výskytu textov je o niečo zložitejšia. Niektoré programy totiž nemajú texty vyexportované v žiadnom zvláštnom súbore, ale tieto texty sa nachádzajú priamo v programe samotnom či v niektorej z jeho pomocných knižníc. V tomto prípade musí mať prekladateľ značne väčšiu dávku trpezlivosti pri hľadaní textov – obzvlášť v prípade, že je napríklad pomocných knižníc veľa. Na zobrazenie ich obsahu sa používajú programy z kategórie „editor zdrojov“. Z najznámejších programov, patriacich do tejto kategórie môžeme spomenúť napríklad program Restorator alebo starší Resource Hacker. Samozrejme je takýchto programov tiež viac – toto bol len náhodný výber.
Po nájdení textov prichádza najdôležitejšia časť práce – ich preklad.
Preklad
Myslím si, že netreba nijako zvlášť spomínať, že predpokladom pre úspešných preklad textov je dobrá znalosť toho cudzieho jazyka, v ktorom sú texty uvedené. Aj napriek dobrým znalostiam tohto jazyka je však niekedy potrebné používať slovník. V každom jazyku, s ktorým som sa doteraz stretol, existuje totiž na jeden výraz viacero možných prekladov. Úlohou prekladateľa – ktorá ho tiež občas dokáže pekne potrápiť - je vybrať si vhodný výraz. V prípade nevhodnej voľby slovenského výrazu bude totiž preklad síce fakticky správny, ale v ďalších súvislostiach môže vyznievať veľmi zvláštne. Aj renomovaní, veľmi skúsení a praxou preverení prekladatelia Vám teda potvrdia, že používať slovník nie je pri preklade žiadna hanba a neznamená to, že by prekladateľ bol nevzdelaný alebo nerozumel svojej práci.
Pri zložitejších a dlhších prekladoch pribúda prekladateľovi ďalšia starosť, ktorou je konzistencia prekladu. Konzistencia prekladu v praxi znamená napríklad to, že ak napríklad v úvode prekladu preložíme anglické slovo „Cancel“ ako „Storno“, tak treba tento výraz používať až do konca prekladu. Nebolo by pekné, ak by sme na konci prekladu našli spomínaný anglický výraz preložený ako „Zrušiť“. Obidva preklady môžu byť v podstate správne, ale svedčí to prinajmenšom o tom, že preklad je nekonzistentný a pri niektorých zložitejších výrazoch sa to môže vypomstiť, pretože užívateľ programu mu nebude rozumieť. Bude totiž zahltený množstvom výrazov, ktoré sú však v podstate zhodné.
Dodržať konzistenciu prekladu je obzvlášť ťažké pri veľmi dlhých alebo členitých programoch. Tu môže prekladateľovi pomôcť niektorý zo špecializovaných programov, patriaci do kategórie tzv. CAT nástrojov. Tieto programy vynikajú a pomáhajú prekladateľom najmä tým, že majú vlastnú pamäť, do ktorej si ukladajú reťazce pozostávajúce z originálneho slova a z jeho prekladu. V prípade, že sa výraz, ktorý bol už raz uložený do pamäte CAT-programu, zopakuje niekde v preklade neskôr, program ho automaticky nahradí jeho preloženým ekvivalentom. Nie je tak potrebné znova prekladať výraz, ktorý sme už raz prekladali, čo značne šetrí čas aj námahu prekladateľa. Medzi najznámejšie CAT-programy patrí napríklad TRADOS, DéjaVU.
Po doprekladaní všetkých výrazov a splnení hlavnej časti prekladateľskej úlohy však ešte nekončíme. Nastáva totiž fáza testovania prekladu.
Testovanie prekladu
Väčšinou si svoj preklad najskôr skontroluje samotný prekladateľ. Testovaciu fázu prekladov mnohí prekladatelia veľmi podceňujú, z vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že sa to nevyplatí. Testovaním totiž môžeme nájsť v preklade mnohé výrazy, ktoré je možné preložiť napríklad s použitím zrozumiteľnejšieho výrazu. Celý program potom môže pôsobiť oveľa jednoduchšie a prehľadnejšie, čo koncoví užívatelia určite ocenia.
V prípade veľmi rozsiahleho prekladu sa vypláca aj jeho dvojitá kontrola a najlepšie je, ak druhú kontrolu vykonáva iný človek, nie prekladateľ samotný. Kamarát si totiž môže napríklad všimnúť takú chybičku, ktorú prekladateľ prehliadne.
Po všetkých kontrolách a opravách prekladu prichádza posledná – asi najľahšia úloha, ktorou je zverejnenie prekladu.
Zverejnenie prekladu
V tejto fáze veľmi záleží od vzťahov medzi prekladateľom a tvorcom programu. V prípade, že sú tieto vzťahy dobré a autori majú o to záujem, je najlepšie pridať preklad priamo do programu alebo ho zverejniť na internetových stránkach programu. Preklad tak bude dostupný širšiemu okruhu užívateľov a aktivujú si ho možno aj tí, ktorí by inak o ňom ani nevedeli.
V prípade, že preklad nie je možné integrovať priamo do programu, oplatí sa zverejniť ho na viacerých internetových stránkach, ktoré sa venujú zverejňovaniu prekladov programov. Medzi najznámejšie servery, ktoré sa venujú zverejňovaniu slovenských prekladov do programov patria www.skzone.szm.sk, www.cestiny.cz (tento server aj napriek tomu, že patrí českej redakcii zverejňuje aj slovenské preklady) a preklady najmä do hier nájdete na stránke www.slovenciny.com. Ak má prekladateľ vlastnú internetovú stránku, je možné a vhodné zverejniť preklad aj tu.
Skončili sme, jasná správa
No a po tomto všetkom sa už môže prekladateľ (a najmä užívateľ) tešiť z ďalšieho programu, ktorý je dostupný aj v slovenčine.
Vážení používatelia, tento článok mal za cieľ objasniť aspoň základné kroky, ktorými musí prekladateľ prejsť pri tvorbe nového prekladu programu. Napísal som ho na základe dopytov od viacerých užívateľov mojich prekladov, ktorých zaujímalo, ako vzniká bežný preklad programu. Tento článok nemá za cieľ poskytnúť presný návod na prekladanie programov. Ak by ste mali záujem o presnejší návod na preklad programu, môžem Vám odporučiť výborné články s postupmi, ktoré vyšli v minulosti na serveri www.cestiny.cz. Stránku s článkami nájdete tu.
Zdraví vás a na Vaše podnety na preklad programov sa teší, Marián Hikaník. Moje preklady programov nájdete na stránke www.mojepreklady.net.
hmm, pekny clanok. celkom by si ma potesil, keby mal aj pokracovanie.
Pokračovanie článku by mohlo byť - nevylučujem ho, ale ani nesľubujem.
Len momentálne neviem, ktorým smerom by som sa mal ďalej uberať, lebo nechcem dávať návod na prekladanie napr. pomocou editovania zdrojových textov.
Taký návod by sa niekomu totiž nemusel páčiť... (asi tušíš komu)
tusim.
Moje zkušenost se získáním "povolení" překladu od autora je opačná; většinou jsem jej dostal. U sharewaru k tomu obvykle přistupuje bonus v získání plnohodnotné licence oplátkou za lokalizaci
Souhlasem s překladem je potřeba IMHO(j.) začínat (snad kromě open source produktů); klauzulky o zákazu zasahování do zdrojáků má dnes naprostá většina placeného softwaru. Pokud nejsou jazykové mutace formou zvláštních (ini, txt, dat,...) souborů, reverzním inženýrstvím via ResHacker apod. dochází k zasahování do autorského díla. Čím více složitostí je s vydolováním textů (rozUPXování, používání hexaeditoru, protože ne všechny texty jsou v resourcích,...), tím je větší šance, že autor překlad nepovolí
Súhlasím s tebou, ak je to potrebné, začíname získaním povolenia. Získanie povolenia od autora má ešte tú výhodu, že potom je väčšinou preklad priamo integrovaný aj do programu.
Tou poznámkou o licenčných zmluvách som chcel niektorým žiadateľom o preklad vysvetliť najmä to, prečo som napríklad nemohol preložiť program, o ktorý žiadali. Aby vedeli, že to nebolo preto, lebo sa mi nechcelo...
Samozřejmě je nemožné získat souhlas s překladem věcí, které jsou lokalizovány oficiálně (třeba i po určité době) - např. hry.
Dát ven překlad proti vůli autora programu je pochopitelně hazard, který se může překladateli vymstít. Jenže někteří useři to často nejsou ochotni pochopit.
ked som bol este na intraku pouzival som jeden statisticky program ktory robil statistiku irc kanala. z nudy som spravil najprv k tomu preklad a az potom oslovil autorov. kupodivu (aj ked mozno az tak nie) neboli nahnevani a celkom sa potesili.
vždy sa spoliekam na odborne preklady. V poslednej dobe vyuzivam portal preklad.com